Corvus catus clarus

Nejde len o amatérske vedenie, ale aj, a predovšetkým, o amatérskeho voliča, ktorý tomu vedeniu doprial, inštaloval ho do vedenia. Výsledok volieb sa dostavil s celou svojou deštrukčnou silou. Mohli to voliči predvídať? Indície tu boli. Ak by aj nie Matovič vyhral voľby… Ale či by to bol Sulík, či Kollár, či Kiska, výsledok by bol pravdepodobne obdobný. (Proti – smerácke nálady boli asi určujúce.) Ak v ďalšej partitúre (voľbách) zloží vládu SAS, Sme rodina a Hlas, tiež to nebude víťazstvo. Sulík ešte naplno neukázal svoje „kvality“. Dokážem si predstaviť Sulíka ako premiéra,… s podporou Pellegríniho a Kollára,… plus, mínus KDH, Progresívne Slovensko… Nie je to pekná vízia. SAS ako víťaz volieb, (pri preliatí hlasov od Za ľudí, OLANO a podobných) (lebo Fico…) je nie menšia katastrofa, ako terajšie OLANO. Len si vymenujme pár mien z tejto strany (… aj z OKS). Čistá katastrofa, že? Ani premiér Kollár mi neevokuje nič normálneho. A protiváha k tomuto šialenstvu sa mi akosi nečrtá.
Je to aj v rukách voliča. Myslím si, že každý si môže rozumne, kvalifikovane vybrať. Ponuka strán na Slovensku je „honosná“, širokospektrálna. Ak niečo chýba nech vznikne dopyt. Ten však nemôže byť všeobecný, ale fokusovaný, po zrelej úvahe, čo je žiadané a čo je nežiadúce. Či programu danej strany, či profilu nádejného zástupcu ľudu. Každý máme za sebou určitý životný príbeh, ktorý nás odhaľuje a predstavuje. Nie slová, ale činy nás popisujú. Predznačujú, čo sa dá od nás v budúcnosti očakávať, či požadovať. Je to o ambíciách zodpovedného voliča. V jeho dopyte po normálnosti. Nikde nie je napísané, že existuje iba Fico, či Sulík, či ďalšie úbohé postavičky. Ľudia nemusia voliť, že „nech bude sranda“, či „menšie zlo“. Ani v obchode nekúpite vysávač, keď ste hladný. Chcete rožky, maslo… A ak to tam nemajú, idete do druhého obchodu. Nekúpite si menšie zlo… Nekúpite si citróny, nech je sranda. To, že nezomriete hladom, je podobné tomu, že vo voľbách máte svoj rozpis, dôkladne vypracovaný a podľa neho nakúpite s rozvahou a múdrosťou presne to, čo potrebujete. Teda nie šašov, sociopatov, zlodejov, mafiánov, zástupcov bohatých, (aj oligarchov) … nie zo svojej šikovnosti zbohatlých, ale zbohatlíkov na úkor iných, ožobračených podvodom,… vojnových štváčov a lobistov, túžiacich po krvi a sadizme a vojnovom šialestve, zániku planéty…, ktorých vám ponúka reklama, médiá. „Ste“ zodpovední a skúsite vzkriesiť dobro, pokoj a hojnosť pre všetkých, čo si to zaslúžia. Že takí nie sú? No, nebol po nich dopyt. Alebo „ste“ ich nerozpoznali. To však ide len s kritickým myslením. Toto nie je kolotoč, z ktorého nie je možné vystúpiť. Masa (5 miliónová krajina) si predsa nemusí nechať rozkazovať od pár sociopatických mrzákov raz v koalícii, raz v opozícii a to roky, desaťročia. Kvapka vody sa vyparí a nezostane z nej nič. Ale keď sa pohne oceán, tak s pomocou cunami obrovská masa vody zničí všetko, čo má v ceste. Je na nás, či si necháme brnkať po nose.
Aj politici vhupli do nejakej situácie. Do kapitalizmu, prospechárstva, klientelizmu už zabehnutému, tak sa tomu „iba“ prispôsobili. Ak politikovi nie je hanba, že „ukradol“ titul, či obkradol spoluobčana a nečelí všeľudovému, všeobecnému odsúdeniu…

Je to mravný problém celej spoločnosti. Nejako sme si na neprávosť, nezákonnosť, prospechárstvo, zlodejstvo zvykli v duchu hesla neukradneš, nemáš. V Japonsku takí politici, nečestní občania, čelia odsúdeniu spoločnosti. Sú spoločensky „mŕtvy“… A tak spáchajú, po ospravedlnení sa, sepuku, aby zmyli potupu a hnev voči ich blízkym, rodine. Nie je rozprávka, že v niektorých štátoch si nezamykáš, auto, bicykel, dom. Nekupuješ si opancierované dvere do bytu. Psa, čo roztrhá nevítaného hosťa. Lebo nemusíš. Lebo národ je vyzretejší, múdrejší, mravne na úrovni a s vysokými nárokmi na profesionalitu a česť. A toto platí aj pre tých, koho si volí do spravovania svojej krajiny. A tam si nenechajú skákať po hlave, vziať slobodu a svoje práva. Hoci i tam sa, štatisticky, rodia gauneri, vrahovia… Ale vie sa s nimi vysporiadať. Upratať.
Je potrebné a želateľné, byť čestný, neúplatný, cnostný,… ale aj vyžadovať, aby takí boli všetci bez výnimky.