Corvus catus clarus

Cyprus – Slovensko bezgólová remíza…
Zhodnotil by som to asi rovnako ako kapitán Kucka. Snaha bola. Aj bojovnosť. Súpera sme udržali na uzde. Gól neoslavoval.
Ale ani my. A síce aj snaha, aj futbal po šestnástku… Ale zasa zbytočný chaos, bez spásonosnej prekvapivej myšlienky,.. straty lôpt, nepresné prihrávky, zbrklosť, dlhé, nakopávané lopty v snahe dostať sa za obranu, (keď vystavať útok sa nedarilo), ale s asi nulovým efektom. Výsledok, osamotený útočník s nulovou podporou mužstva, sa nemal z čoho presadiť ( z minulosti… Adam Nemec, by asi i z toho svojím nezameniteľným štýlom prispel ku konštrukcii útoku viac, sklepnutím, podržaním lopty, otočke…, asi to bol typologicky človek zapadajúci do takto neútočne zameraného mužstva, útočníka bez podpory,… Nemec si teda našiel miesto a častejšie, ale nedá sa to takto porovnávať. Vždy je iný zápas, iné situácie…). Nie, nebola to chyba Boženíka, ten sa snažil, avšak príležitostí niečo ukázať mal málo. Lopta sa po neho nedostávala. Nie to ešte do šancí. Absencia krídiel (ani krídelný útočník, ani krídlo záložník, ani krajní obrancovia). Toto územie sme prenechali bez boja. Záloha štandard. Medzihra áno, plus nepresné prihrávky (s výnimkou Hrošovského, ten zanechal vcelku dobrý dojem v porovnaní s ostatnými) a bez kumštu, vcelku statická hra, bez konštrukcie dopredu, bez vodcovskej osobnosti do príchodu Greguša. Po dlhom čase konečne lepšia tvár obrany, čo do kompaktnosti, bez kiksov a s veľkou podporou brankára nadštandardného formátu. Možno chýbala väčšia razancia, dominancia à la Škrteľ, ale áno, síce proti slabému súperovi (…treba mať rešpekt voči každému súperovi, ale isto Rusko, Chorvátsko preveria, prevetrajú obranu inakším spôsobom a tu by som dal na prejav mužstva na obranu väčší. Tým chcem povedať, že sme sa včera nemali báť použiť viac ako 1 „útočníka“, respektíve použiť viac dôrazu na akčnejší a v útoku početnejší výraz mužstva. Zaznamenal som pár výletov stopérov, ktorí sa na to už nemohli pozerať…)
K hráčskemu potenciálu. Mňa nie prvý raz v poslednej dobe nenadchol Rusnák. Prečo nehral radšej Béneš, Suslov… Prečo neprišli dané striedania skôr. Ani Duda dnes nemal svoj deň. Naproti tomu Hrošovský hral s istotou. Bero nesklamal. Takže od Dúbravku cez Škriniara, Hancka, Hubočana, ďalej Hrošovského, Bera, možno Kucku tak – tak v poriadku. Takže z toho vyplýva, že to nezvládli Rusnák a Duda, aby menovanú časť spojili s útokom, útočnou snahou a tak Boženík nemusel ani nastúpiť. Teda mohli sme ušetriť týchto troch chlapov. A ani Pekarík útok tentoraz vôbec nepodporil, čo sa asi od neho asi teda čakalo. Sme na to od neho zvyknutí. Ovšem táto hra s prihrávkami dozadu miesto dopredu, to tu nebolo prvýkrát. Áno je to silná zbraň na držanie lopty, medzihru, à la Guardiola. V našom podaní nepresností, strát a nevyužitia prekvapivej prihrávky dopredu, ach…
Ak sme vpredu nemali priame kopy, jedenástku, rohy…, znamená to jedno. Netlačili sme na ich obranu. Preto nerobila chyby. Stretnutie malo výraz vyrovnanosti súperov, čo slovenského fanúšika nepoteší. Obetoval by zo dva kiksy v obrane, za niekoľko útočných prepadov ako z akčného filmu. Bez bežeckých súbojov, bez českej uličky presne načasovanej, teda i absencia timingu a ponúknutia sa do kombinácie, narážačky, bez provokácie obrany a skúškach jej nervov, tlaku na jej kompaktnosť, to nepôjde. Góly sú korením futbalu, povzbudzujú apetít. Sú tým, čo dvíha zo sedačiek, čo prevetráva hlasivky. A korenie sme asi nechali doma. Jedlo bolo mdlé. Nechutilo. Gurmánsky zážitok neprišiel. Fanúšikovi zostáva asi francúzska, či talianska kuchyňa. Respektíve belgická, turecká, ruská, či česká. Slovenský guľáš nebol „čípóš“. Korením by mohlo byť, dať príležitosť experimentu s kuchyňou. Nie však typu Hapal. Skôr typologicky využiť hráčov à la Kozák, ako stávajúcich učiť futbal. Pre tvár akcie je potrebné niečo zmeniť. Inak nečakajme niečo iné. Ja by som zaexperimentoval nahradením Rusnáka (… ten momentálne stagnuje). Duda, Pekarík nútene odchádzajú. Béneša sme nezhliadli… Kto by to teda mohol byť?… Tarkovič pozná mužstvo lepšie ako ja. Aj formu, stagnáciu, únavu, či zranenia hráčov. Ich momentálne nastavenie. Vie kto je miestny bavič. Drzáň. Komu dnes „ide karta“. Možno by to potrebovalo psychológa, jeho typologickú analýzu, plus jeho mentálnu podporu v „depresii“, otvoriť čakry spiacich obrov. Tarkovič potrebuje podporu, brainstormingu ostatných členov tímu. Mužstvo potrebuje impulz, iskru, iný herný prejav. Súperi už budú iba silnejší. Bez bodov v tabuľke zabudnime na účtovníkov. Nebudú mať čo sčitovať. Futbal sa robí pre pobavenie, pre lásku a nabudenie fanúšikov, ktorí si nadšenie i depresiu prenášujú do svojich životov. Zatiaľ zostáva púšťať si jazdy Petry Vlhovej zo záznamu. Možno ich treba pustiť i futbalovému tímu ako príklad, že sny sa snívajú aj na zápolisku. Okrem tvrdej práce, to ale chce i odvahu.

Toto je iba neodborný pohľad fanúšika, nie vedecká práca. Takto som to videl, cítil, prežíval. Každý to videl po svojom. Áno. Emócie, nie rozbor. Teším sa na ďalšie športové zápolenie. Možno, my fanúšikovia, zažijeme viac kladných emócií ako to bolo včera. Príležitostí k tomu ubúda. Je ich ako šafránu. Pritom sú to ony, kto odďaľujú depresiu a smútok.