Corvus catus clarus

Je treba šetriť energie? Indiáni v amazonskom pralese začali pred vekmi šetriť energie. Majú vraj nulovú spotrebu. Všetci tí, tu na Slovensku, v EÚ, ktorý chcete žiť v spoločnosti, kde vedia šetriť, presťahujte sa k nim do pralesa. (Doporučujem cestovať pešo, bicyklom, plachetnicou…)

Kapitalizmus, v ktorom práve žijeme, šetriť nevie a nechce. Je to o nadmernej spotrebe. Aby bola zabezpečená vysoká produktivita výroby, čo poháňa kapitalizmus. To ide iba, ak sa neustále zvyšuje výroba (kvantita). (Kvalita kapitalizmus zabíja. Ak výrobky, ich životný cyklus by bol „nadmieru“ dlhý, vznikol by problém, čo s výrobou, keď nie je (zabezpečený) neustály dopyt po nových, na oko „inovovaných“ výrobkoch… Stačí ako príklad, výroba počítačových komponentov, procesorov, grafických kariet…, spotreba stále novších „smartfónov“. Ešte do nedávna na komunikáciu stačil jeden „storočný“ vytáčací telefón pevnej linky. A toto ja vidím ako skutočné šetrenie. Koľko energie, surovín, práce,.. dnes potrebuje výroba chytrých telefónov?) Čim viac kusov, tým sa dá lacnejšie vyrobiť. A to ide ruka v ruke s energetickou náročnosťou. Bez vstupov, bez energií, vstupných surovín, materiálov a bez práce to nejde. Preto pracujeme od nevidím do nevidím (od nemlátom do nemlátom), na tri smeny, samé nočné, bez víkendov, tri práce… Bez energií v noci by ste si nevideli ani na prsty. Továrne, montovne svietia, žerú energiu. Ak by sa presťahovali za lacnejšou pracovnou silou, nie energiou, tak sa tejto energie na svietenie na bežiace stroje, bežiace linky neminie u nás (ušetríme)… Minie sa inde. A teda sa v súčte nič neušetrí. Je možné používať lacnejšie energie. Od Rusov. Ale to je dnes zakázané. Musíme ju kupovať na „burzách“, ktoré ju ale nevedia vyrobiť. Musíme ju kupovať za doláre, u američanov, ich spojencov… Toto predražuje aj výrobu, aj životné náklady. Potom nie je na platy. Nie je na inováciu výroby. Nie je na prechod na novšie, možno i na energiu menej náročné technológie, výrobné zariadenia. Odtiaľto vedie cesta len do pralesa. Určite nie menej náročný život. Nie na zelené riešenia. Jediné zelené riešenie, ktoré ja vidím je… Zelený prales.

Mať nadváhu, blahobyt, prebytky, vlastniť niekoľko litrové SÚV, nebodaj súkromné, či štátne lietadlo…, to mi nejde s ústami plnými šetrenia, zelených riešení.

Od tiaľto vedie jediná cesta. Jediné zelené riešenie… Zelený prales.

… Ono dá sa všetko. Aj s rozumom šetriť. Aj s rozumom vyrábať. Aj s rozumom slušne a nenáročne žiť. Tí Indiáni toto vedia. Neplytvajú. Večne sa usmievajú. Sú šťastní. Lebo sú skromní a dobrosrdeční, prajní. Sú jednoduchší. Ovšem nie sú nakazení našou civilizáciou. Naším bažením za nadbytkom vecí, ktoré musíme vlastniť, vedieť obsluhovať. Mnohé nás zaujali iba v čase ich kúpy. Plytváme prírodným bohatstvom zeme. Máme preplnenú hlavu. Plytváme svojou energiou. Mali by sme sa zamyslieť. Kam sa rútime, čomu slúžime, či nešetriť našu energiu. Ak seba „naučíme“ žiť, je nádej, že môžme naučiť žiť aj ľudí okolo nás.